Melanchton

„A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.“  1. Jánov 5, 11 – 13

Je ťažké predstaviť si závažnejšie dôsledky než tie, ktoré má viera v Božiu pravdu alebo odmietnutie Božej pravdy. Nejde o hlbokú rozpravu o tom, čo pravda je a čo nie. V hre je niečo viac. Ide o život v živote, ktorý príde, ale aj ten ktorý prežívame na tejto Zemi. Dnes je moderné hovoriť o „kvalite života“. Nepoznám človeka, ktorý by nechcel žiť práve takýto život. Aká je teda realita, aké máme možnosti? Je neuveriteľne nádherné, že v dnešné nedeľné ráno sa môžeme s perspektívou pozrieť do budúcnosti a že počujeme a vidíme, čo nám hovorí náš Boh. Život je v Jeho Synovi. Život s perspektívou – to je život so vzkrieseným Pánom Ježišom Kristom. C. S. Lewis napísal: „Predstava, že dobrý život možno dosiahnuť bez Krista, je založená na dvojakej chybe. Po prvé, nie sme toho schopní a po druhé, ak ‚dobrý život‘ staviame za svoj konečný cieľ, minuli sme základný zmyslel svojej existencie.“
(Zamyslenie (na 3. január) prevzaté z ročenky Tesnou bránou 2010 (vyd. ViViT, Kežmarok 2009) Radoslav Cingeľ – člen Výboru ZED ECAV (*21. 2. 1977 –  † 27. 1. 2010)

Život s perspektívou – tak žil Radim Cingeľ. A ako to zaznelo v jednom z príhovorov na jeho pohrebe, tak rýchlo ako žil, rýchlo aj zomrel. Tu v časnosti sa zrejme nedozvieme prečo si ho Pán Boh zavolal – podľa nášho ľudského počítania – tak skoro. Možno preto, že Radim za svoj krátky život stihol spraviť toľko, ako iní za omnoho dlhší čas. A možno v nebi zakladajú nový detský spevokol… – Ktovie. Tu, medzi nami, Radim zanechal manželku Alenku a tri deti: Tobiáša, Noemi a Damiána. Alenka bola manželovi v službe pomocou, oporou a vytvárala mu skvelé zázemie. Všetkým, ktorí sme Radima poznali, on zanechal aj jasnú stopu toho, čo je to žiť s perspektívou, čo značí mať odvahu viery a milovať nie slovom a jazykom, ale skutkom a opravdivo.  Byť s Radimom zväčša znamenalo „dobiť si baterky“ – lebo to, čo bolo z Božích zásobární naakumulované v srdci tohto otvoreného, priameho človeka, muža radostného ducha, od ktorého sa nielen mladí, ale aj starší a vekom skúsenejší mohli mnohému naučiť – bolo zdravo nákazlivé. Aj Radimov pohreb bol dobitím duchovného akumulátora. Výstižne to vyjadril istý brat, keď o rozlúčke s Radimom uviedol, že bola aj  dôstojná, aj osobná, aj veľkolepá aj rodinná. Tak ako za Radimovho života sme prostredníctvom neho smeli prijať veľa požehnania, ten, kto sa s ním prišiel rozlúčiť mohol   na vieru povzbudzujúcom a posilňujúcom pohrebe cítiť, že je požehnaním veriť v Krista, byť súčasťou Jeho cirkvi a že napriek mnohým protichodným názorom, falošnosti, ba i klamstvám a budovaniam si vlastných pomníčkov, s ktorými sa v ECAV stretávame, je ona stále cirkvou, z ktorej sa Pán Boh neodsťahoval a z Jeho milosti smieme tvoriť rodinu Božích detí, držať spolu a živo vyznávať vieru, ktorú nám Duch Svätý dal. K tomu, aby sa tak nedialo len na pohreboch, nás inšpiruje, povzbudzuje i zaväzuje Radimov život, jeho srdečnosť, horlivosť, obetavosť, pracovitosť – živá viera tohto jedného z najlepších synov našej súčasnej cirkvi.

Tebe, Pane – Bohu, o ktorom Radim so žalmistom vyznával: „Ja Tebe dôverujem, Hospodine. Hovorím: Ty si môj Boh! V Tvojej ruke sú moje časy“ (Žalm 31, 15 – 16a), ďakujeme, že sme ho mali a tešíme sa na nové stretnutie s ním.

Martin Šefranko – člen Výboru ZED ECAV
31. 1. 2010

Kto by chcel pomôcť pozostalej manželke a deťom, môže tak urobiť poukázaním príspevku na číslo účtu: 96293513/0900; variabilný symbol: 33, správa pre prijímateľa: Radim.   Vďaka!