Melanchton

(vyd. Zdeněk Susa, Středokluky 2009, preložil a záverečnú štúdiu napísal Ondřej Macek. Na obálke knihy je linoryt Jany Tureckej Modlitby ako vtáci – vtáci ako modlitby.) 

Táto útla kniha (191 strán vreckového formátu) je síce výsledkom vedeckej bádateľskej činnosti v rámci výskumného grantu Modlitba u Martina Luthera udeleného Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe Grantovou agentúrou tejto univerzity, publikácia sama je však výsostne praktická. Duchovný úžitok z nej môžu ako mať radoví členovia cirkvi, tak aj profesori teológie.

Na úvod knihy zaradil Ondřej Macek preklad Lutherovho spisu o modlitbe Eine einfältige Weise zu beten, für einen guten Freund (1535) podľa kritickej edície Weimarského vydania (WA) Lutherovho súborného diela (WA 38 358 – 373). Luther odporúča, aby sa nám modlitba stala ráno prvým a večer posledným dielom. Varuje pred falošnými a podvodnými myšlienkami, ktoré nahovárajú: „Počkaj ešte chvíľku, pomodlíš sa o hodinu, teraz musíš zariadiť to či ono“ (s. 7). A dodáva: „Diabol (na rozdiel od nás) nie je lenivý ani nedbalý“ (s. 9). Zároveň s Hieronýmom prizvukuje, že „kto usilovne pracuje, modlí sa dvojnásobne“ (s. 8), čím vyjadril, že ak v našej práci ctíme Boha a myslíme na Jeho prikázania, to robí z ľudského diela zároveň aj modlitbu.

Úvodnú časť knihy nazvanú Ako sa modliť tvoria Lutherove usmernenia ako praktizovať modlitebný život. Ide o meditácie nad prosbami Otčenáša, nad Desatorom a a Krédom. Pritom „dobrá modlitba nemá byť ani dlhá ani dlho odkladaná, treba sa modliť často a vášnivo“ (s 39). Stačí vziať si z reformátorových odporúčaní iba polovicu, alebo iba malú časť a človek môže rozožať vo svojom srdci plamienok. Veď „dobré modlitby nie sú tie odriekané, pri ktorých nevieme začiatku ani konca, ale tie, kde dbáme na všetky slová a myšlienky“ (s. 19). Ako píše prekladateľ v edičnej poznámke: „Lutherove Modlitebné knižky sú zámerne skôr úvodom do viery ako zbierkami modlitieb. Luther chcel vlastne svojimi Modlitebnými knižkami takéto zbierky nahradiť, ba odstrániť. Jeho parafrázy Otčenáša sa mali stať inšpiráciou k vlastnej modlitebnej praxi“ (s. 188).

Druhú časť publikácie nazvanú Modlitby tvoria Lutherove modlitby. Hoci za Lutherovho života bolo publikovaných iba tridsať jeho modlitieb, po reformátorovej smrti začali rôzni vydavatelia uverejňovať modlitby zachované v záznamoch Lutherových prednášok, listov, rečí pri stole a pod. „Proti vlastnej teológii modlitby sa tak Luther stal už na sklonku šestnásteho storočia klasikom modlitebných zbierok“ (s. 189). Nemecké a latinské modlitby preložil Ondřej Macek z edície Friedera Schulza Die Gebete Luthers (GL) z r. 1976 Pod každou z modlitieb je uvedený odkaz na to dielo reformátora, z ktorého je modlitba prevzatá, rok vzniku (resp. prvého uverejnenia), odkaz na WA, aj na číslo modlitby v GL. Modlitby sú tematicky rozdelené do 16-tich kapitol: 1. Domáca pobožnosť, 2. Vďaky, 3. Radosť k modlitbe, 4. Spytovanie, 5. Prosby o Božie požehnanie a pomoc, 6. V službe Božej, 7. Vo všedný deň, 8. Manželstvo a rodina, 9. Pochybnosti, 10. Choroba a blízkosť smrti, 11. Príhovory (pozn. red.: príhovorné modlitby), 12. Za cirkev, 13. Cesta k Večeri Pánovej, 14. Kolekty, 15. Litánie, 16. Farárske modlitby.

Po reformátorových modlitbách nasleduje štúdia Ondřeja Macka Modlitba Martina Luthera. Macek pripomína základné maximá, ktoré Luther pre modlitbu formuloval. „Modlitba by nemala byť iba vonkajšou záležitosťou úst, ale túžbou srdca“ (s. 131). „Duši nepomôže, keď si telo oblečie svätý odev, ako to robia duchovní a kňazi“ (s. 132). Pretože „viera rastie z modlitby – modlitba rastie z viery“ (s. 133), podčiarkuje Macek. Vo svojej hodnotnej štúdii sa dotýka tém ako: Prikázanie – zasľúbenie – núdza; Príprava na modlitbu; Vypočutie modlitieb; Kde a ako sa modliť; Priebeh modlitby a jej druhy; Ďakovať; Príhovorná modlitba; Modlitebné knižky; Meditácia katechizmu; Povzbudenie a pokyny pre modlitbu a meditáciu; Domáce katechizmové modlitby; Bohoslužobné a kauzálne modlitby; Zbožnosť; Modlitba ako najvyšší úrad – bez viery niet modlitby; Neustála modlitba.

V časti Bohoslužobné a kauzálne modlitby nie je bez zaujímavosti poznámka, že „Bohoslužobnú modlitbu odporúčal Luther zatiaľ konať čelom k oltáru, kým dôjde k jeho úplnému odstráneniu, Ježiš Kristus sa pri poslednej Večeri taktiež učeníkom neotáčal chrbtom“ (s 170).

Popri kázaní Luther hodnotí modlitbu „ako najvyšší úrad v kresťanstve“. Bez modlitby hrozí strata viery. „Človek sám sa vo svojich starostiach iba utopí a prepadá sa v nich hlbšie a hlbšie“ (s. 178). V záverečnej edičnej poznámke Ondřej Macek uvádza, že zrejme iba výnimočne bude možné bez ďalšieho urobiť z Lutherovej modlitby – modlitby človeka šestnásteho storočia – modlitbu človeka dvadsiateho prvého storočia. Predsa v knihe „vydané modlitby môžu dobre poslúžiť ako inšpirácia k vlastnej modlitebnej meditácii“ (s. 190n). Verím, že kto sa oboznámi s Lutherovými modlitbami i jeho radami, ako sa modliť, bude nielen inšpirovaný k vlastnej modlitbe, ale aj nesmierne povzbudený, obohatený a posilnený vo viere v Ježiša Krista. Na záver jedna z Lutherových modlitieb – meditácia nad treťou prosbou Otčenáša: Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi. – Vidieť v nej mnoho z reformátorových zápasov:

„Ach, milý Pane Bože, Otče, Ty vieš, že svet nemôže celkom zničiť Tvoje meno ani Tvoje kráľovstvo. A predsa sú takí, ktorí dňom i nocou obchádzajú, stroja úklady, sú zákerní, soptia hnevom vyhrážajú sa, vyčíňajú, navzájom sa posilňujú, dodávajú si odvahu, sú plní zlovôle proti Tvojmu menu, slovu, kráľovstvu i Tvojim deťom, ktoré chcú povraždiť. Preto milý Bože, naprav a bráň: Obráť a naprav tých, ktorí ešte majú poznať Tvoju dobrú vôľu, aby jej boli poslušní spolu s nami a my spolu s nimi; daj, aby sme všetci radi, ochotne a trpezlivo znášali všetko zlo, kríž a protivenstvo a aby sme v tom poznávali a zakúšali Tvoju dobrú, milostivú a plnú vôľu. Zabraňuj však tým, ktorí sa nechcú vzdať svojho zúrenia, vyčíňania, nenávisti, vyhrážania, zlej vôle a ubližovania. Daj, nech to s nimi dopadne tak, ako spieva Žalm 7,16. Amen.“

Martin Šefranko

Z modlitieb Dr. Martina Luthera (prevzaté z knihy: Martin Luther: Jak se modlit (Rada pro dobrého přítele); Modlitby; vyd. Zdeněk Susa, Středokluky 2009, preložil Ondřej Macek; knihu si môžete objednať na www.susa.cz)

Všemohúci Bože, … bez Tvojej milosti nie sme nikto nič, nič neznamenáme. Buď nám milosrdný nad všetky očakávania. Svojím Duchom nám ukáž, čo je dobré. Pomôž nám to potom aj robiť.

Daj, aby sme prospievali v silnej viere v Teba a prebuď v nás ohnivú lásku ku všetkým ľuďom.

Pohliadni môj Pane Kriste, ako mi môj blížny privodil škodu. Urazil moju česť. Okradol ma. To nemôžem zniesť. Chcel by som, aby zomrel. Ach, môj Bože, dovoľ mi, aby som sa aspoň Tebe mohol posťažovať! Vlastne by som mu mal odpustiť, ale ja to žiaľ jednoducho nedokážem… Pozri sa na mňa, som úplne chladný, áno, ako by som bol mŕtvy. Ach, Pane, nedokážem si pomôcť. Tu teda stojím: Urob ma iným, Bože, potom budem môcť konať podľa Tvojej vôle a Tvojej odpúšťajúcej lásky. Ak nie, potom budem ďalej rovnaký, aký som. Nedokážem to inak.

Príď ku mne, hľadaj ma, nájdi ma. Až tak ja nájdem cestu k Tebe a budem Ťa môcť naveky velebiť a ctiť.

Ach, milý Pane Bože, Otče, Ty vieš, že svet nemôže celkom zničiť Tvoje meno ani Tvoje kráľovstvo. A predsa sú takí, ktorí dňom i nocou obchádzajú, stroja úklady, sú zákerní, soptia hnevom vyhrážajú sa, vyčíňajú, navzájom sa posilňujú, dodávajú si odvahu, sú plní zlovôle proti Tvojmu menu, slovu, kráľovstvu i Tvojim deťom, ktoré chcú povraždiť. Preto milý Bože, naprav a bráň: Obráť a naprav tých, ktorí ešte majú poznať Tvoju dobrú vôľu, aby jej boli poslušní spolu s nami a my spolu s nimi; daj, aby sme všetci radi, ochotne a trpezlivo znášali všetko zlo, kríž a protivenstvo a aby sme v tom poznávali a zakúšali Tvoju dobrú, milostivú a plnú vôľu. Zabraňuj však tým, ktorí sa nechcú vzdať svojho zúrenia, vyčíňania, nenávisti, vyhrážania, zlej vôle a ubližovania. Daj, nech to s nimi dopadne tak, ako spieva Žalm 7,16. Amen.

Som len úbohý a biedny človek a ani stotisíc takých ako som ja by nemohlo odolať diablovi. Navzdory tomu mu však odolávam – totiž s pomocou Tvojho svätého anjela. … Za to vďačím len Tebe, môj milosrdný Bože  a Otče nášho Pána Ježiša Krista, za to Ti mám čo ďakovať.
Môj Pane, Kriste, ty si svojím zmŕtvychvstaním premohol a zdolal moje hriechy. Prečo by som sa mal teda báť a desiť? Prečo by som nemal byť dobrej mysle? A prečo by som sa nemal radovať?

Poslovenčil -mš-